Prvá časť trilógie s názvom 'Severní den' je novinkou od Mystery Press s nálepkou hrdej sci-fi & fantasy knihy. A spisovateľ Ondřej Blaho nás tu hádže do svojho mysteriózneho sveta vskutku bez rukavičiek už od jej prvých strán. Ale to vôbec nevadí, pretože aj vďaka tomu zaujme čitateľa na prvú šupu! 👌🏻
Malý zádrhel som však v úvode predsa len našiel pri striedaní jednotlivých kapitol. Tie sú síce krátke, čo veľmi oceňujem (kniha má lepšie tempo a hra s napätím funguje efektívnejšie), ale časté striedanie postáv a ich súvislosti sú spočiatku v neznámom prostredí mierne mätúce. Tieto jednotlivé kúsky puzzle, a že ich je naozaj dosť, sa však napokon prekvapivo skladajú pomerne rýchlo a ľahko. Celkový námet je originálny, no hodila by sa mi tu pomocná ruka v rámci worldbuildingu, aby som sa v tom všetkom tak nestrácal (Myslím tým hlavne Prvých, cirkev Jedného, Piliere, Nočné tvory, Syndikát, Svit a podobne. Predsa len je to pre čitateľa nový a neznámy svet, v ktorom je skutočne veľa pojmov). A to v akejkoľvek forme zahrnutej priamo v texte. Dodatok na konci knihy v podobe zápiskov z univerzity bol viac ako žiadúci, len škoda, že bol až na konci. 😃 Patrím totiž k čitateľom, ktorí otvoria knihu na strane jeden a na tej poslednej spočinú ozaj až pri jej dočítaní. 😀
Pochváliť musím tiež vyobrazenie hlavných postáv, ktoré nepotrebujú precízne repliky o ich minulosti ani iné doslovné a prehnané popisy charakteru a výzoru. Proste si ich prirodzene vizualizujete a zamilujete, pretože vďaka autorovi ozaj žijú svojim životom a ich osudy vám nebudú ľahostajné!
Možno to teraz odo mňa vyznie hlúpo, ale je tu veľa otáznikov i záhad, na ktoré nedostaneme odpoveď ani na konci príbehu. Proste je to trilógia, u ktorej to tak už funguje. Na jednej strane sa pýtate ako je možné, že tá kniha je tak dobrá, keď ten svet nepoznáte a nemáte o ňom celkom jasnú predstavu. Veď v podstate sa tam toho nejako veľa nestalo. Nortag má históriu možno i krátku, ale zato nepochybne záhadnú a bohatú. Vtedy si uvedomíte prečo je to tak dobré.
Hlavným ťahúňom sú tu pre mňa totiž práve postavy, ich vývoj či ich ďalšie smerovanie. Až potom prichádza na rad prísľub toho, čo príde, a možné odhalenie histórie Nordtagu. Layout knižného prostredia je teda síce pútavý a nabáda k odhaleniu všetkých jeho tajomstiev, ale pozornosť si kradnú zatiaľ skôr hlavné postavy a ich osudy.
Dovolím si tiež napísať, že mi Severní den atmosfericky trocha v istom zmysle pripomínal Sin City, ktoré bolo tiež drsným, pochmúrnym, temným a pútavým miestom. No jeho srdcom a jadrom boli postavy a ich strasti, nie svet samotný. Ďalšie prirovnanie, ktoré by mohlo trocha vysvetliť moje vnímanie knihy a pocity z nej vidím ešte prostredníctvom hry Death Stranding. Tiež tam bol veľký, neznámy postapo svet plný otáznikov s odpoveďami, ktoré sme dostávali prakticky skrz jedinú hlavnú postavu postupne. Autori hry, podobne ako tu v knihe, nás skrátka hodili do ich sveta a nám neostávalo nič iné, len sa chopiť ramena hlavnej postavy a kráčať s ňou po jej boku celým tým svetom.
Prvá časť podľa mňa teda, ak to mám zhrnúť,cieli hlavne na jej postavy a ich osudy. Všetko okolo nich je záhadné, upršané, temné. Sú tam rôzne konštrukty, stroje, problémy s jedlom, záhada prvých obyvateľov. Ale tiež cirkev, mafia, boj o moc a celkovo spoločenské rozdiely. Tajomstvá neprebádaných miest ostrova hrajú tiež svoju rolu. Svojim spôsobom mi prichádza na um okrem Sin City a Death Stranding aj atmosferické porovnanie s Blade Runner.
Pre mňa osobne je tu však tým najzaujímavejším práve zhluk tých postáv, ktoré putujú svetom, až kým sa v istý moment ich osudy nepretnú. A ten postapo layout tomu dodáva na trefnej atmosfére. V dvojke by som asi ocenil aj viac zamerania na konkrétnejšiu výstavbu toho sveta, nech má čitateľ pocit, že má v rámci worldbuildingu pod nohami už naozaj východenú pevnú zem. Pretože potom má aj čitateľ istotu, že sa v tom všetkom dokáže bez problémov orientovať (proste dostať viac odpovedí, ako ďalších otázok). No myslím, že to fakt stojí za prečítanie a hoci si na dvojku ešte niekoľko mesiacov počkáme, teším sa.
Nuž, ale čo je na tomto všetkom podľa mňa najlepšie? Keď autor svojim postavám prakticky povie: ,,Bežte a žite!" A ono sa tak ozaj stane a my to s nimi všetko vidime, cítime a prežívame. 🙂
Sem s druhou časťou! 👍🏻
⭐️⭐️⭐️⭐️💫/5
Komentáre
Zverejnenie komentára