'Polnočné slnko' od Stephanie Meyer je knihou, ktorá u nás vyšla v preklade v roku 2021, no mohlo sa tak stať už podstatne, podstatne skôr - nebyť zverejnenia niekoľko desiatok strán, ktoré ktosi našiel a "hodil" na internet.
Musím však konštatovať, že to knihe azda aj pomohlo. Teda aspoň u mňa. Vlnu ošiaľu síce zmeškala, ale časom aspoň vynikla. Až 680 strán príbehu sa totiž sústredí na Edwarda a jeho pohľad na udalosti z prvej knihy nesúcej názov 'Súmrak'.
Čítať všetko z trocha iného pohľadu bolo teda fajn spestrenie, navyše doplnené o rôzne nové a skutočne zaujímavé scény. Spoznať Edwarda a jeho rodinu o čosi lepšie a z trocha inej stránky bolo príjemným rozšírením pôvodnej ságy. Nemôžem sa však ubrániť drobnej výčitke: Edwardove neustálé nariekanie.
Prišlo mi, že v tých prvých cca 150 stranách sa prakticky neriešilo nič iné, len to, ako túži po Belle. Ako jej nemôže ublížiť, ako ju nemôže zraniť. Ako ju nemôže zabiť. Ako by ju nemal milovať. Ako ju chce milovať. Možno trocha zamrzí, že autorka do tohto skĺzla tak veľmi a ľahko. Chápem, že chcela zvýrazniť pocity Edwarda a jeho pohľad na Bellu a všetko okolo. Ako upír to možno vníma intenzívnejšie ako smrteľník... ALE! Bolo to zbytočne prehnané a keď sa "to isté" opakovalo v knihe aj tretí či štvrtý raz, už som si musel povzdychnúť.
Ale to nevadí. Mám rád tento svet aj štýl, ktorým autorka napísala všetky knihy zo série a čítanie som si preto nakoniec užil rovnako, ako aj predchádzajúce časti. V mojej knižnici má už svoje čestné miesto.
⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️/5

Komentáre
Zverejnenie komentára